Skip to content
रिवाइंड २०२५: प्रमुख राष्ट्रीय व आंतरराष्ट्रीय ऑपरेशन्स
I. भारत-केंद्रित ऑपरेशन्स : Cross-border Counter-Terror, PoJK, Precision strikes, Escalation control
1. ऑपरेशन सिंदूर
- 🔹 कारण: पहलगाम दहशतवादी हल्ला – २६ नागरिक मृत
- 🔹 लक्ष्य: पाकिस्तान व PoJK मधील ९ दहशतवादी तळ
- 🔹 स्वरूप: अचूक (Precision) हल्ले
- 🔹 महत्त्व:
- पाकिस्तानी लष्करी आस्थापनांना लक्ष्य नाही
- Escalation Control + Deterrence Restoration
- 🔹 UPSC Angle: Limited strike doctrine, Cross-border counter-terror ops
2. ऑपरेशन शिवा 2025
- 🔹 उद्देश: श्री अमरनाथ यात्रा सुरक्षा
- 🔹 तैनाती: 8,500+ सैनिक
- 🔹 वैशिष्ट्ये:
- Counter-drone grid
- Advanced surveillance
- Medical + Disaster Response Units
- 🔹 महत्त्व: Pilgrimage Security amid terror threats
3. ऑपरेशन अभ्यास
- 🔹 आयोजक: गृह मंत्रालय (MHA)
- 🔹 स्वरूप: देशव्यापी नागरी संरक्षण मॉक ड्रिल
- 🔹 Focus Areas:
- आपत्कालीन तयारी
- बचाव व अग्निसुरक्षा
- स्थलांतर (Evacuation)
- जनजागृती
- 🔹 UPSC Angle: Civil Defence, Disaster preparedness
4. ऑपरेशन सार्ड हवा
- 🔹 अंमलबजावणी संस्था: BSF
- 🔹 क्षेत्र: राजस्थान – भारत-पाक सीमा
- 🔹 कालावधी: हिवाळ्यातील दाट धुके
- 🔹 साधने:
- ड्रोन
- Advanced sensors
- उंट गस्त
- 24×7 vigilance
- 🔹 महत्त्व: Border Management under climatic challenges
5. ऑपरेशन सिंधू
- 🔹 उद्देश: इराणमधून भारतीय नागरिकांचे स्थलांतर
- 🔹 पार्श्वभूमी: इराण–इस्रायल संघर्ष
- 🔹 मार्ग: आर्मेनिया मार्गे रस्ता + हवाई
- 🔹 महत्त्व:
- Consular protection
- Diplomatic agility
- 🔹 UPSC Angle: Evacuation diplomacy
6. ऑपरेशन ब्रह्मा
- 🔹 कारण: म्यानमारमधील विनाशकारी भूकंप
- 🔹 मदत प्रकार:
- हवाई पुरवठा
- नौदल समर्थन
- Search & Rescue
- Field Hospital
- 🔹 धोरणात्मक महत्त्व:
- Neighbourhood First Policy
- India as First Responder
7. ऑपरेशन हॉक 2025
- 🔹 नेतृत्व: CBI
- 🔹 लक्ष्य: आंतरराष्ट्रीय ऑनलाइन बाल लैंगिक शोषण नेटवर्क
- 🔹 सहकार्य: USA
- 🔹 प्लॅटफॉर्म्स: Discord इ.
- 🔹 महत्त्व:
- Cyber Crime Policing
- Global digital governance
II. आंतरराष्ट्रीय / जागतिक ऑपरेशन्स
1. ऑपरेशन हॉकआय स्ट्राइक (USA–Jordan)
- 🔹 कारण: २ अमेरिकी सैनिक मृत
- 🔹 लक्ष्य: ISIS – सीरिया
- 🔹 हल्ले: 70+ ठिकाणे
- 🔹 स्वरूप: Precision Airstrikes
- 🔹 UPSC Angle: Counter-terrorism & Deterrence strategy
2. ऑपरेशन मिडनाईट हॅमर (USA)
- 🔹 लक्ष्य: इराणची अणु स्थळे
- 🔹 साधने:
- Stealth bombers
- Cruise missiles
- 🔹 उद्देश: Immediate nuclear escalation रोखणे
3. ऑपरेशन ट्रू प्रॉमिस–3 (इराण)
- 🔹 कारण: इस्रायली हल्ल्यांचा बदला
- 🔹 लक्ष्य: इस्रायली शहरे
- 🔹 तंत्रज्ञान:
- Decoy saturation
- AI-assisted missile navigation
- 🔹 महत्त्व: Future warfare & missile defence challenge
4. ऑपरेशन रायझिंग लायन (इस्रायल)
- 🔹 लक्ष्य: इराणची अणु पायाभूत सुविधा
- Natanz enrichment facility
- 🔹 इस्रायलची भूमिका: Existential necessity
- 🔹 USA भूमिका: Strategic distancing
- 🔹 UPSC Angle: Middle East geopolitics
5. ऑपरेशन डेव्हिल हंट (बांगलादेश)
- 🔹 कारण: विद्यार्थी आंदोलनांवरील हिंसा
- 🔹 लक्ष्य: माजी PM शेख हसीना समर्थक
- 🔹 उद्देश:
- कायदा व सुव्यवस्था
- लोकशाही स्थैर्य
- 🔹 सरकार: अंतरिम सरकार
6. ऑपरेशन सागर बंधू (भारत–श्रीलंका)
- 🔹 कारण: वादळ दिटवा – श्रीलंका
- 🔹 मदत:
- नौदल जहाजे
- अन्न व वैद्यकीय साहित्य
- 🔹 महत्त्व:
- Humanitarian Assistance & Disaster Relief (HADR)
- Indian Ocean leadership
🔑 Prelims Quick Takeaways : Cross-border Counter-Terror, PoJK, Precision strikes, Escalation control
- 🔹 Evacuation Ops: सिंधू
- 🔹 Neighbourhood First: ब्रह्मा, सागर बंधू
- 🔹 Counter-Terror: सिंदूर, हॉकआय स्ट्राइक
- 🔹 Cyber Security: हॉक 2025
- 🔹 Nuclear Geopolitics: मिडनाईट हॅमर, रायझिंग लायन